Vysoké Tatry

Na náhody neverím, všetko sa deje tak ako má a z nejakého dôvodu. Tento počin nazývam aj najlepšia túra v živote, do tohoto dňa, pol roka neskôr. Asi aj zostane do konca života 🙂 Žiadny mordor, extrémy, výkony, nič také. Nie nie, len šťastná zhoda náhod, jaj a podmienky boli tiež fajné.

Celý týždeň v Tatrách a Peťa má cez víkend voľno, takže kujeme plány. Buď Malá zmrzlá  dolina alebo Batizovská. Môj prvý návrh bola Batizovská bo v okolí Zeleného plesa sme boli nedávno. Petre je však sympatickejšia Malá zmrzlá a keď čítam, že liezť nejaká Kuttove platne v Batizovkej, tak ma netreba vôbec presviedčať.

Voľné pokračovanie Krivánskeho hrebeňa

Petra píše, že má dobrú túru, takú prasačinku. A keďže ja prasačinky rád, tak sa týždeň s týždňom snúbil a s Petrou sa stretávame opäť na rovnakom mieste ako pred tatranským sústredením. ŽST Štrba, miesto, kde začína väčšina mojich tatranských dobrodružstiev. Nie je ani pol šiestej, hádžem veci k Peti do auta a horsa smer Podbanské.

Tatranské sústredenie sa nezadržateľne blíži a s ním aj predĺžený víkend. Nezostáva teda nič iné len zbaliť švestky a hybaj do Tatier. Píšem Petre, že budem v Tatrách lebo spomínala, že by sme sa mohli ísť pred sústredením rozliezť. Pýta sa či mám nejaký tip. Na soliskovom nám po zime zostal pytel, tak nadhadzujem ten. Ona že tie nad tým rozmýšľala, ale počasie nebude priať, má fúkať.